35 rokov nepretržitej činnosti pri zachovávaní ľudových tradícii regiónu Turiec

Malinovského 5/25, P.O.Box 135
036 01 Martin, SLOVENSKO

Ján Linceni - organizačný vedúci/organizational leaders
mobil: +421 905 839 779

Božena Kočalková - umelecká vedúca/artistic director
mobil: +421 903 516 414

dfsturiec@dfsturiec.sk

VSTUPENKY o bjednáte TU

POZVANIE a organizačné pokyny pre účinkujúcich a rodičov k 35. výročiu

Podujatia k 35. výročiu podporili

Doplnené vystúpenia !!!
Kalendár vystúpení 2017

počítadlo.abz.cz

V spolupráci s priamymi nositeľmi ľudových tradícií, folklórnymi skupinami, detskými folklórnymi súbormi, ako aj odbornými pracovníkmi SNM-EU a TOS v Martine sa podarilo vedeniu DFS TURIEC oživiť a scénicky spracovať mnohé – už takmer zabudnuté hry, piesne, tance, zvyky a obyčaje z regiónu Turiec.

Sem sa kúdeľ

Voľakedy, keď naši starí i prastarí rodičia boli deťmi, krátili si dlhé chvíle pri pasení husí, oviec a kráv rôznymi zábavkami. Detské hry, riekanky a piesne, ktoré boli základom pre vznik choreografie, sme získali výskumom v Blatnici. V r.1985 na X. Detskom folklórnom festivale v Prešove porota ocenila nielen osobitý prejav a výkon detí, ale aj správny prístup umeleckých vedúcich k spracovaniu ľudových tradícií.

Vznik: 1985
Lokalita: Blatnica (Anna Kollárová, Anna Ferenčíková)
Výskum: Mgr. Šárka Zubercová
Autor choreografie:
Mgr. Šárka Zubercová, Božena Kočalková
Hudobné spracovanie: Ján Linceni

En ten tínus

Námetom na spracovanie boli detské hry z Turčeka – hornoturčianskej obce, ktorej zvláštnosťou je, pôvodné staronemecké osídlenie. V piesňach sa dodnes vyskytujú staronemecké výrazy. Aj pri pasení kozy sa deti hrali napríklad  na pána biča, na zálohy, na šustra a keď už nevedeli čo robiť, ani pesničku nepotrebovali a aj tak si zatancovali.

Vznik: 1987
Lokalita: Turček (Otília Pittnerová, Ilona Pittnerová)
Autor choreografie: prepracované podľa DFS z Turčeka
Hudobné spracovanie: Ján Linceni

Starý Putra syna žení

Základom vzniku choreografie jedného z najúspešnejších čísiel súborového repertoáru bol výskum v Mošovciach. Osobný kontakt detí s nositeľmi tradícií uľahčil prípravu, ako aj samotné javiskové stvárnenie turčianskej svadby tak, aby v podaní detí pôsobilo hravo a prirodzene. Hra na svadbu je obohatená o osobitý variant celoslovenskej tanečnej hry „ Strašiak “.

Vznik: 1989
Lokalita: Mošovce
(Anna Petrovičová, Anna Košová, Želmíra Inštitorisová, Mária Tkáčová)
Výskum: Božena Kočalková, Mgr. Šárka Zubercová, Ján Linceni
Autor choreografie: Božena Kočalková
Hudobné spracovanie: Ján Linceni, Mgr. Darja Čerpáková, DIS. art.

Hop, čup, tralala

Už samotný názov choreografie dáva deťom možnosť uplatniť svoju fantáziu a hravosť pri stvárňovaní charakteru jednotlivých postáv fašiangového sprievodu a fašiangovej veselice. Slamenár, richtár, richtárka, cigánky, čert, kôň, medveď... Palicový, metlový, na vysoké konope, dievčenský ...
Podkladom na spracovanie choreografie bol program dedinských folklórnych skupín Turca uvedený na Turčianskych slávnostiach folklóru v r. 1990 pod názvom Zima v Turci.

Vznik:1991
Lokalita: Krpeľany, Belá – Dulice, Turček
Autor choreografie: Božena Kočalková
Hudobná úprava: Mgr. Ľubomíra Tumová

Majáles

Hlavný program Turčianskych slávností folklóru v r.1988 Majáles v Turci i jeho televízne spracovanie (1991), boli podnetom pre vznik choreografie, ktorá zachytáva atmosféru turčianskych letných tanečných zábav v prírode - majálesov a juniálesov. Tance kaľamajka, polka, trcipolka, kožúškový, valčík či ručníčkový svedčia o rozmanitosti turčianskeho tanečného folklóru.

Vznik:1993
Lokalita: Dubové, Sklabiňa, Belá – Dulice, Podhradie, Ratkovo
Autor choreografie: Ing. Peter Králiček
Hudobná úprava: Mgr. Ľubomíra Tumová

Spomienka na návrat z vojny roku...

Aj takú vážnu vec ako vojna môžu deti vnímať odľahčene. V ich podaní diváci vidia verbovačku či lapačku mládencov, rozlúčku a rukovanie regrútov, výcvik i boj a napokon šťastný návrat domov. Záverečná fotografia má ambíciu vyvolať u divákov spomienku na onen rok „... keď som sa vracal z vojny... , ... keď sa mi milý šťastlivo z vojny vrátil ...“

Vznik:1997
Materiál získaný: z literatúry  Soňa Burlasová: Vojenské a regrútske piesne a z výskumu Krpeľany, Bystrička, Sklabiňa
Autor choreografie: Božena Kočalková
Hudobná úprava: Mgr. Ľubomíra Tumová

O purgu, o blchu

Výskum v turčianskej obci Kalník, ktorý zachytil prevažne chlapčenské hry, bol podkladom pre choreografiu, v ktorej chlapci predvádzajú svoju zručnosť a obratnosť napr. v chôdzi na chodúľoch, preskakovaní šibenice, plieskaní bičom, odrážaní malého zastrúhaného drievka „purgy“, kotúľaní kolesa ... To všetko museli stíhať popri pasení kráv. A samozrejme - ani jedna sa nesmela stratiť...

V súčasnosti neaktívna choreografia

Vznik: 2001
Lokalita: Horný Kalník, Dolný Kalník (Ondrej Rohoň, manželia Cagardovci)
Výskum: Mgr. Libuša Grulichová
Autor choreografie: Božena Kočalková

Muriena, Muriena

Piesne a zvyky z Dolného Turca - z Podhradia a Turčianskej Štiavničky reprezentuje toto jarné zvykoslovné pásmo. Ako symbol odchádzajúcej zimy dievčence najprv vyniesli z dediny figurínu Murieny, aby potom mohli priniesť vyzdobenú zelenú ratolesť – Letko, symbol jari a prebúdzajúceho sa života.  Zvláštnosťou turčianskeho regiónu bolo nočné vynášanie Murieny v Podhradí, ktoré predchádzalo dennému vynášaniu.

Vznik: 2003
Lokalita: Podhradie (Anna Vyletelová, Emília Bellová), Turčianska Štiavnička
Výskum: PhDr. Hana Zelinová
Autor choreografie: Ing. Peter Králiček
Hudobné spracovanie: Ján Linceni

Pán učiteľ povedali

Dlho nás lákala téma školy, ktorá je deťom veľmi blízka. V obci Belá nás zaujala príprava na záverečný exámen a juniáles, aj postava pána učiteľa. V tom čase mával okrem vyučovania aj rôzne iné povinnosti a tak deti museli nejednu chvíľku zvládnuť v škole aj samé, za dozoru najstarších spolužiakov.

Vznik: 2005
Lokalita: Belá - Dulice
(Oľga Hamzová, Viera Kováčiková, Miloslav Kučera, Miloslav Paulíny)
Výskum: Mgr. Monika Barabášová, Božena Kočalková, Ján Linceni
Autor choreografie: Božena Kočalková
Hudobné spracovanie: Ján Linceni, Mgr. Darja Čerpáková, DIS. art., Mgr. Zuzana Dejčíková

Tak sa oni hrajú

Častým námetom detských hier boli remeslá. Deti sa hrali na gajdoša, kováča, kuchárku, mlynára, pekára...  Hry poprepletané pesničkami, riekankami a vyčítankami z celého Slovenska sme spracovali tak, aby deti mohli uplatniť svoju hravosť, tvorivosť a fantáziu.

Vznik: 2007
Materiál čerpaný z literatúry
Autori choreografie: Mgr. Zuzana Dejčíková, Božena Kočalková
Hudobné spracovanie: Ján Linceni

Žartovné z Ratkova

Pred skončením školského roka sa celá dedina, rodičia i deti, stretávali na školskom juniálese. V choreografii sa prenesieme na tanečné kolo do Ratkova, na malú ukážku poslednej zábavy najstarších žiakov, predtým než sa rozletia do šíreho sveta.


Vznik: 2009
Lokalita: Ratkovo (Ondrej Bella)
Autori choreografie: Mgr. Alena Havlínová, Ing. Antonín Havlín,
Hudobné spracovanie: Mgr. Darja Čerpáková, DIS. art., Mgr. Zuzana Dejčíková

Na Štefana, na Bystričke

Pri tvorbe choreografie sme čerpali zo spomienok obyvateľov obce Bystrička pri Martine, z čias, keď sem chodieval na letný byt so svojou rodinou profesor a neskôr prvý československý prezident Tomáš Garrique Masaryk. Miestnej škole darovala Masarykovská rodina bábky a prispela peniazmi aj na postavenie novej modernej školy. Pri rôznych slávnostiach deti často hrávali divadlo. Aj miestni ochotníci pripravovali každý rok na Štefana novú divadelnú hru, po ktorej sa konala zábava.

Vznik: 2011
Lokalita: Bystrička (Mária Baričiaková, Ján Buocik, Ivan Matuľa)
Výskum: Mgr. Monika Barabášová, Božena Kočalková
Autor choreografie: Božena Kočalková
Hudobné spracovanie: Mgr. Zuzana Dejčíková , Marián Kramár

Čas vianočný

Atmosféru vianočných sviatkov vždy približujeme trochu inak. Každoročne, od roku 1991, pripravujeme vianočné koncerty s množstvom zvykov, vinšov, kolied a vianočnej atmosféry. Programy vznikajú v spolupráci s ĽH ZUŠ Martin a Vrútky a tiež s domácimi aj zahraničným folklórnymi kolektívmi, ktoré si DFS Turiec pozýva na hosťovanie.

Vznik: od r. 1991 nepretržite
Autori choreografií: Ing. Peter Králiček, Mgr. Darja Čerpáková, Mgr. Monika Barabášová, Mgr. Zuzana Dejčíková, Božena Kočalková
Hudobná spracovanie: Ing. Dušan Tuma, Mgr. Ľubomíra Tumová, Mgr. Darja Čerpáková, DIS. art., Marián Kramár

Tá hodbábna šnôročka 

Komorná choreografia zachytáva scénické spracovanie rozlúčky dievčat s mládencami pred ich odchodom na vojnu. Tanečný materiál bol použitý z výskumu v hornoturčianskej obci Dubové.

Vznik: 2012
Lokalita: Dubové
Výskum: PhDr. Jelka Borcovanová, Anna Hullová, Anna Lettrichová
Autor choreografie: Ing. Peter Králiček
Hudobná úprava: Mgr. Darja Čerpáková, DIS. art., Marián Kramár

Už prichodí jeseň pomaličky....

Autor si zobral za cieľ scénicky spracovať hudobné číslo "Už prichodí jesen pomaličky" od dlhoročného spolupracovníka Ing. Dušana Tumu. Vzdať hold jeho celoživotnej práci, aby jeho úpravy turčianskych piesni žili naďalej aj v repertoári Detského folklórneho súboru Turiec. Sólový, štvor alebo troj párový tanec je scénickým vyjadrením rodiaceho sa vzťahu medzi ženou a mužom.

Vznik: 2012
Lokalita: Sklabiňa
Výskum: Ing. Peter Králiček
Autor choreografie: Ing. Peter Králiček
Hudobná úprava: Ing. Dušan Túma

A čo koho do toho alebo Tancovačka
(keď aj malí tanečníci chcú tancovať ako veľkí)

Roztancovaný Turiec na javisku pripomína hravé vody Turca, tanec vychádza z tanečnej tradície obcí severovýchodného Turca, ako sa zachovala v tanečnom prejave najstarších pamätníkov,  napr. manželov Vyletelovcov z Podhradia a mladšej generácie manželov Kráľovcov z Krpelian. Deti ich obdivujú a snažia sa ich spôsob tanca zachytiť a napodobiť. Cieľom choreografie bolo umožniť tancovať tance dospelých aj deťom. Príležitosťou, kedy sa deti od dospelých priúčali tancu boli v minulosti hlavne svadby, fašiangové zábavy či majálesy.

Vznik: 2012
Lokalita: Podhradie, Krpeľany, Turčianska Štiavnička
Výskum:
PhDr. Hana Zelinová, Mgr. Monika Barabášová, Ing. Peter Králiček
Autor choreografie: Ing. Peter Králiček
Hudobná úprava: Marián Kramár
, Mgr. Darja Čerpáková, DIS. art.

TEčIE VODA...

Sólový alebo dvoj párový tanec. Tanečný materiál bol čerpaný z malej podhorskej dediny Ratkovo, kde sú úzke príbuzenské prepojenia z obcami Krpeľany, Šútovo a Nolčovo. Nesie tiež prvky poznamenané susedstvom s dolnou Oravou a Liptovom.

Vznik: 2013
Lokalita: Ratkovo
Výskum:
Mgr. Monika Barabášová, Ing. Peter Králiček
Autor choreografie: Mgr. Alena Havlínová, Ing. Antonín Havlín
Hudobná úprava: Marián Kramár

Na vŕšku .....

Jednopárový tanec lašung a čardáš z Dubového. Materiál vychádza z mladšej vrstvy tancov z gazdovskej obce Dubové.

Vznik: 2014
Lokalita: Dubové
Výskum: Ing. Peter Králiček, PhDr. Jelka Borcovanová
Autor choreografie: Mgr. Alena Havlínová
Hudobná úprava: Marián Kramár

Z páračiek

Tanečná improvizácia motívu z obce Nezbudská Lúčka - žartovné dvojhlasné piesne z Horného Považia, z tesného susedstva s Dolným Turcom, vhodné tematicky i tanečne pre najstaršie dievčatá. Dievčatá sa po páračkách rozchádzajú večer zimnou dedinou domov, majú však dobrú náladu a sú ešte plné chuti tancovať. Spevy dievčat doprevádza len ústna harmonika.

Vznik: 2015
Lokalita: Nezbudská Lúčka (Kornélia Lodererová a jej matka)
Výskum: PhDr. Hana Zelinová, Mgr. Monika Brabášová
Autor choreografie: Mgr. Alena Havlínová, Ing. Antonín Havlín
Hudobná úprava: Mgr. Zuzana Dejčíková, Mgr Monika Brabášová, Ján Linceni

FAŠIANGOVÝ OBRÁZOK Z TURČEKA

Choreografia čerpá z obdobia pred druhou svetovou vojnou. Zvyky sú podobné tomu, ako ich poznáme v slovenských obciach. V Turčeku sa koledovalo - „fašiangovalo“ niekoľko dní. Spolok mládencov – Knechtsschaft, obchádzal  obec. Počas pochôdzky sa v každom dome tancoval Staubtanz – fašiangový palicový tanec a potom mládenci a masky s muzikou vykrútili gazdinú a všetky dievky v dome. Mládenecký richtár pozval všetkých na fašiangovú zábavu. Na nej, sa v utorok do ôsmej večer zúčastňovali aj deti. Tie mal na starosti pán učiteľ a on ich po tanci odviedol domov. Otvorili ju práve mládenci - koledníci so svojim tradičným palicovým tancom. V utorok pred polnocou sa celé fašiangové tancovanie ukončilo maršom. Výskum bol v Turčeku zrealizovaný u tanečníka Jána „Hanziho“ Gajdoša (1959), jeho matky Margity Gajdošovej (1937), u harmonikára Jána Rusnáka (1952) a tanečníkov: Huberta Pittnera (1958) syna zakladateľky FSk Ilony Pittnerovej (*1930 - †2012), Milana Pittnera (1979), Helmuta Muchu (1968) a Pavla Medveďa (1968).

Vznik: 2017
Lokalita: Turček
Výskum: Mgr. Monika Barabášová, :  Mgr. Alena Havlínová, Ing. Antonín Havlín, Marian Kramár
Autor choreografie:  Mgr. Alena Havlínová, Ing. Antonín Havlín
Pôvodné texty a spev: Mgr. Zuzana Dejčíková, Mgr. Monika Barabášová
Hudobné úprava: Marian Kramár, Branislav Murček, Ján Linceni
Ocenenie: Choreografia bola ocenená „Zlatým pásmom“ na krajskej prehliadke detského folklóru „Kubínske krpčeky“ v Dolnom Kubíne 30.4.2017